|
Pravdepodobnosť inteligentnej
komunikácie je nízka
Pojem "mimozemšťan" patrí (aspoň v
slovenčine) medzi životné podstatné mená
(povieme "dvaja mimozemšťania" a nie
"dva mimozemšťany"). To znamená, že by
mal vyjadrovať niečo, čo sa veľmi podobá
na človeka. Vzájomný kontakt by mal
znamenať kontakt podobný medziľudským
kontaktom, teda s výmenou informácií.
Isto by to malo byť čosi viac, než len
to, že niekomu padne na hlavu meteorit.
Mimozemšťan by teda malo byť čosi, čo
priletí z vesmíru a s čím sa dá
porozprávať. Môžeme uvažovať o tom, aká
je pravdepodobnosť, že to vôbec
existuje, že sa s tým stretneme v čase a
v priestore, a že nájdeme aspoň dva páry
kompatibilných vysielačov a prijímačov,
potrebných na obojsmernú komunikáciu.
Myslím však, že najprv by sme sa mali
zamyslieť nad tým, či si budeme mať čo
povedať.
Predstavte si, že stojíte v supermarkete
v plnom výťahu. Všetci mlčíte. Je isté,
že tí ľudia existujú, sú pri vás,
pravdepodobne nie sú hluchí,
pravdepodobne hovoria tým istým jazykom
ako vy, ba dokonca máte najmenej jeden
spoločný záujem, totiž nakupovanie v
hypermarkete. Čo však z toho všetkého
máte? Aj tak mlčíte.
Alebo si predstavte, že vojdete do
miestnosti, v ktorej sa vaše pubertálne
dieťa dobre zabáva so svojimi kamarátmi.
Aká je pravdepodobnosť, že medzi vami
vypukne inteligentný rozhovor? Ak je
vaše dieťa veľmi slušne vychované, možno
sa vám podarí vymeniť pár rozumne
znejúcich viet, ale aj tak sa vám
všetkým uľaví, keď už konečne zavriete
dvere zvonka.
A čo konverzácia so zvieratami? Áno, kto
má v byte dlhé roky psa, dokáže sa s ním
zhovárať. Ten kontakt sa naozaj trochu
podobá na ľudský kontakt, čo aj
vyjadrujeme tým, že psovi dáme meno a
bežne o ňom hovoríme rovnakými slovami,
akými opisujeme konanie človeka. Ale
priznajme si, ten kontakt je veľmi
obmedzený. Zvaľujeme to na psa, vraj je
hlúpejší ako my. Je to ale naozaj tak?
Pre psa napríklad existuje celý svet
vôní, ktorý je nám takmer neprístupný.
Nielenže nemáme dosť slov na to, aby sme
vedeli opísať všetky vône, ktoré môže
pes cítiť, my si väčšinu tých vôní
nevieme ani predstaviť. Možno, že nášmu
psovi dosť vadí, že má takého
obmedzeného pána, s ktorým sa nedá
porozprávať na takú zaujímavú tému. Čiže
opäť: nechýba komunikačný kanál, chýbajú
spoločné témy.
Suma sumárum: Ak aj niečo z vesmíru
príde, pravdepodobnosť inteligentnej
komunikácie je tak nízka, že si to sotva
zaslúži antropomorfizujúci názov
mimozemšťan. Pre nás to sotva bude
niekedy niečo viac ako ten meteorit, čo
nám spadol na hlavu. Apropos, meteorit:
Je celkom dobre možné, že do nás niekto
hádže kamienky, aby na seba upozornil.
RNDr. Marian Smolík marian@smolik.sk
|